Múzeum mesta Bratislavy, Historický ústav SAV a Živena, spolok slovenských žien pri príležitosti 100. výročia vzniku miestneho odboru Živeny v Bratislave pripravujú odborný seminár s názvom "Sto rokov Živeny a verejnej angažovanosti žien v Bratislave" ktorý sa uskutoční 28. apríla 2022 na pôde Múzea mesta Bratislavy. Živene, ako najstaršiemu slovenskému spolku žien na Slovensku, patrí čestné miesto na poli kultúry, osvety a sociálnej práce. Napriek tomu, že iniciatívu založiť tento ženský spolok – vzhľadom na spoločenské okolnosti v dobe jeho vzniku (1869) – mali muži, ktorí tvorili asi 10 % jej členskej základne, dobré meno Živeny šírili predovšetkým ženy – jej predsedníčky, funkcionárky i radové členky, ktoré svojou dobrovoľnou prácou prispievali k pozdvihnutiu vzdelanosti žien. Činnosť miestnych odborov Živeny bola častokrát významnou zložkou kultúrneho a spoločenského života v mieste ich pôsobenia – venovali sa organizovaniu kultúrnych podujatí, šíreniu osvety, ich činnosť mala i sociálny rozmer. Po vzniku Československa sa podmienky na rozvoj činnosti Živeny významne zmenili – medzivojnová republika priala jej aktivitám najmä v oblasti vzdelávania a sociálnej práce: členstvo v nej sa stalo vecou prestíže, rozširovala sa jej členská základňa, vznikali nové miestne odbory, veľkým rozvojom prešla jej organizačná štruktúra a rozšírili sa polia pre jej činnosť. Živena mohla konečne napĺňať svoje pôvodné ciele, zakladať pobočky a tak rozvíjať svoju aktivitu na celom území Slovenska. Samostatnú pobočku mala aj v Prahe, intenzívne spolupracovala s inými ženskými spolkami na Slovensku, v Čechách (najmä s centrálou liberálnych spolkov Ženská národní rada) a v zahraničí (najmä Živenou v USA). Pobočky a členky Živeny sa verejne angažovali a aktívne reagovali na politický vývoj po vzniku Československa a ešte silnejšie na zmeny po roku 1938, keď sa Živena ocitla pod tlakom režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a jej snáh o nedobrovoľné zjednotenie ženských spolkov pod hlavičkou tzv. Ženského odboru Hlinkovej gardy. Bratislavská pobočka Živeny, ktorá vznikla roku 1920 a istý čas pôsobila pod vedením Anny Jesenskej, zohrala významnú úlohu vo vývoji a verejných aktivitách Živeny na Slovensku aj po roku 1945. Seminár sa uskutoční ako výstup z projektu APVV-17-0399 „Z monarchie do republiky. Proces tranzície spoločnosti na Slovensku v európskom kontexte (od konca 19. storočia do roku 1945)“. Cieľ seminára: Cieľom seminára je čo najširšie reflektovať význam Živeny v medzivojnovej Bratislave: pomenovať oblasti jej pôsobenia, analyzovať jej činnosť z rôznych hľadísk a ukotviť ju v spolkovom živote mesta Bratislava i v celoštátnom priestore. Vítané budú aj špecializované príspevky zamerané na analýzu činnosti Živeny v Bratislave v konkrétnom období, referáty z oblasti biografistiky zamerané na profilové osobnosti miestneho odboru Živeny v Bratislave, ale aj širšie koncipované príspevky zamerané na spoluprácu ústredia Živeny s jej bratislavským miestnym odborom. Okrem tematicky samostatne ukotvených referátov súvisiacich so zameraním seminára, sú vítané i koreferáty a diskusné príspevky. Cieľová skupina: Seminár je určený pre vedeckých a vedecko-pedagogických pracovníkov, archivárov, knihovníkov, kurátorov múzeí a galérií, členkám a členom Živeny a iných organizácií. Termín odovzdania prihlášok na aktívnu účasť: 7.3. 2022 Prihlášky na aktívnu účasť na seminári posielajte vo forme vyplneného formulára na adresu kontaktných osôb. Organizátori si vyhradzujú právo výberu referátov. Termín a miesto konania seminára: 28. apríl 2022 Múzeum mesta Bratislavy, Faustova sieň (Radničná 1, Bratislava) V prípade nepriaznivej epidemiologickej situácie sa seminár uskutoční v online prostredí v plánovanom termíne. Dĺžka referátov: 20 minút, následná diskusia 10 minút. Termín odovzdania príspevkov do zborníka: 31. október 2022 Prednesené referáty budú v podobe vedeckých štúdií s poznámkovým aparátom (s odkazmi na archívne zdroje a odbornú literatúru) po úspešnom recenznom konaní publikované v ročenke Bratislava. Zborník Múzea mesta Bratislavy, 2022, roč. 34. Kontaktné osoby: PhDr. Daniel Hupko, PhD., Múzeum mesta Bratislavy daniel.hupko@bratislava.sk Mgr. Gabriela Dudeková Kováčová, PhD., Historický ústav SAV gabriela.dudekova@savba.sk Získané referáty (abecedne): prof. PhDr. Marta Dobrotková, CSc. Katedra histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity Vzťahy a kontakty slovenskej a americkej Živeny Mgr. Gabriela Dudeková Kováčová, PhD. Historický ústav Slovenskej akadémie vied Politické aktivity Živeny a jej bratislavského odboru PhDr. Anna Falisová, CSc. – Mgr. Gabriela Dudeková Kováčová, PhD. Historický ústav Slovenskej akadémie vied Živena a sociálno-zdravotná práca v medzivojnovom období Mgr. Matej Hanula, PhD. Historický ústav Slovenskej akadémie vied Funkcionárky ženského odboru agrárnej strany a Živena. Vzájomné vzťahy a prepojenia najvplyvnejšej politickej strany a Živeny v medzivojnovom období PhDr. Daniel Hupko, PhD. Múzeum mesta Bratislavy Anna Jesenská ako predsedníčka bratislavského odboru Živeny Mgr. Jana Kafúnová Slovenský národný archív Fungovanie miestneho odboru Živeny v Bratislave po druhej svetovej vojne PhDr. Daniela Kodajová, PhD Historický ústav Slovenskej akadémie vied Miesto Živeny v spoločenskom a spolkovom živote na Slovensku po vzniku Československej republiky Mgr. Eva Škorvanková, PhD. Katedra všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Živena v zápase o svoju existenciu v rokoch 1938 – 1945 Mgr. Magda Vášáryová predsedníčka Živeny, spolku slovenských žien Živena a pomalá emancipácia žien v prostredí patriarchálneho spoločenstva

Živena, spolok slovenských žien a Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity udelia v tomto roku už po druhý raz (prvú sme udelili v roku 2021) Medailu Eleny Maróthy Šoltésovej osobnosti, ktorá venovala veľkú časť svojho života sociálnej práci - ľuďom, ohrozeným chudobou a sociálnym vylúčením; obetiam domáceho násilia; bezdomovcom; alebo zdravotnej osvete, a to napriek tomu, že jej/jeho profesionálne zameranie nemuselo byť v sociálnej ani v zdravotníckej oblasti. Veríme, že v rámci Vašej práce poznáte určite viacero osobností, ktoré by si takéto ocenenie za nesmierne záslužnú prácu zaslúžili. Nomináciu laureátky/laureáta s menom, krátkym popisom jej/jeho aktivít v sociálnej oblasti, ktorá/ktorý pôsobí kdekoľvek na území celej Slovenskej republiky, môže podať fyzická alebo právnická osoba na emailovú alebo poštovú adresu Miestneho odboru Živena Bratislava: bratislava.zivena@gmail.com; alebo poštou: Miestny odbor Živena Bratislava, Kutlíkova 3, 851 02 Bratislava, v termíne do 15. februára 2022. Počet nominácií nie je obmedzený. Súčasťou ocenenia je medaila s portrétom Eleny Maróthy Šoltésovej, ktorej autorom je výtvarník Milan Ormandík. Organizátori vyhlásia laureátku/laureáta pri príležitosti Svetového dňa sociálnej práce (pokiaľ to v tomto termíne pandemická situácia umožní, inak v náhradnom termíne).

Názov Živena je menom bohyne jari (Živa, Šiwa, Vesna …), ktorá je prísľubom nového života, prebúdza do života rastliny i živočíchy, dáva liečivú silu vode v prameňoch, má moc uzdravovať, dokonca kriesiť. Každé obdobie má svoju predstavu zrodu niečoho nového. A keďže 26. apríla 2022 oslávi Miestny odbor Živena Bratislava 100. výročie svojho vzniku, rozhodli sme sa nájsť mladú dámu, ktorá by bola stelesnením novej storočnice bratislavskej Živeny a jej nového zrodenia. Po dlhšom hľadaní sme sa rozhodli, že presne takou mladou dámou, ktorá by sa mohla stať našou Živenou, je bratislavčanka Andrejka Bučková - múdra, nesmierne milá, distingvovaná, všestranná, schopná svojou hudbou liečiť, vlievať do žíl novú silu. Narodila sa do umeleckej rodiny – jej mama Adriena Bartošová je známou jazzovou speváčkou a pedagogičkou, otec Štefan Bučko je hercom, recitátorom a pedagógom. Od malička hrala Andrejka na klavíri, vymýšľala si vlastné skladby. Absolvovala divadelnú réžiu a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Popri štúdiu sa venovala skladaniu hudby aj textov. Popri vlastnej tvorbe spolupracovala aj na albumoch iných hudobníkov. Na svojom konte má už štyri hudobné albumy: v roku 2012 vydala spolu s Máriou Kmeťkovou album „In The Middle Of...“, ktorý je kombináciou spevu, harfy a klavíra; v roku 2015 sólový album „Polarity“, kde spája Jazz, Folk a indické motívy; v roku 2018 akustický album „Escape“, kde mieša jazz, soul, folk i francúzsky šansón a jej piesne o láske a predsudkoch dopĺňajú nástroje ako harfa, akordeón, gitara či violončelo. Zatiaľ posledným bol v roku 2020 album „Morena“, ktorý nahrala so svojou priateľkou Dominikou Kavašovou. Album bol trochu bláznivou, trochu folklórnou, trochu sarkastickou reakciou na kovidové odlúčenie od divákov a zaznela v ňom aj skladba Neviditeľná žena, ktorá má na sociálnych sieťach desaťtisíce videní. V súčasnosti chystá vydanie ďalšieho sólového albumu, ktorý bude (podľa zverejnených ukážok) zrejme romantický. Okrem toho učí na konzervatóriu a už čoskoro ju uvidíme aj v ďalšej podobe. Ale o tom inokedy... Hudbu robí aj pre divadlo. V roku 2014 napísala hudbu pre Slovenské komorné divadlo v Martine do rozprávky „Anjelik, žirafa, stolček alebo O (ne)zmysle“, ktorú spolu s Michaelom Vyskočánim aj režírovala. V Slovenskom národnom divadle spolupracovala na hre MILADA o Milade Horákovej. Pre hru zložila hudbu a hrá aj jednu z postáv – sestru. A práve tam sme ju požiadali, či by sa nestala tvárou bratislavskej Živeny pre jej vstup do novej storočnice. A Andrejka povedala ÁNO. Ďakujeme, tešíme sa na spoluprácu a na spoločné vykročenie do krajšej a silnejšej novej stovky!!!

Zdá sa vám, že predbiehame kalendár? Možno. Ale živeniarske deti už Vianoce majú. Zazvonil mi telefón a v ňom sa ozval pán Slovák. Sprvu som nechápala, o čo ide. Na takéto telefonáty nie som zvyknutá. Pán Slovák sa totiž rozhodol, že z práve vydanej rozprávkovej knihy Delfín Yo obdaruje deti, vnúčatá, pravnúčatá bratislavských živeniarok a deti našich najbližších spolupracovníkov. Aby sa takto poďakoval za prácu Živeny a súčasne tak vzdal hold svojej mame, rodenej bratislavčanke, ktorá by sa takémuto kroku iste veľmi potešila. Mama Janka Slováka - Dagmar Slováková, sa narodila 6. 9. 1948 v Bratislave. Počas 2. svetovej vojny jej rodinu zasiahla genocída. Stratila aj otca a celý život sa vracala do svojho snového sveta, vymýšľala si príbehy. Dala si rozprávkové meno „Sara Nui“ a písanie jej zostalo až do dospelosti. Nikdy svoje príbehy neponúkla verejnosti a jedinými poslucháčmi boli jej manžel a syn. V „civilnom“ živote bola psychiatričkou pre dospelých, neskôr i pre deti; bola asistentkou na Lekárskej fakulte Univerzity J. A. Komenského (ktorú spoluzakladal brat jej starej mamy prof. Brdlík). Zomrela po dlhej a ťažkej chorobe 29.11.2009 vo veku 61 rokov. Pochovaná je v bratislavskom Krematóriu. Jej manžel a syn, obaja Jankovia, obaja výtvarníci, sa po jej skone rozhodli krásne príbehy ilustrovať a vydať, aby sa dostali k tým, pre ktorých ich písala. Všetky knihy mali obrovský úspech. V roku 2010 kniha Tonino – Pieskový šaško (ocenená titulom Najkrajšia kniha roka v kategórii kníh pre deti a mládež); v roku 2012 Mestečko Fajnorovo (ocenenie Bibiany Najlepšia detská kniha jesene 2012) a v roku 2017 Rozprávky zo starých čias. V tomto roku 2021 vyšla v týchto dňoch kniha Delfín Yo. Ilustroval ju jej syn Janko. A prvé knihy prišli k nám do Živeny. Nesmierne si to vážime a ďakujeme. Za krásne knihy, ktoré našim deťom skrášlia čas Vianoc. A verím, že nielen našim deťom.